Reč tela koňa
Pre ľudí je hlavnou dorozumievacou pomôckou reč. Výraz tváre a reč tela sú až na ďalších miestach. U koní je tomu ale inak. Tým, že nerozprávajú sa im vyvinuli iné komunikačné schopnosti na vysokej úrovni. Hlavný spôsob ich komunikácie je reč tela. Samozrejme k tomu pridávajú aj vokálne signály, ale tie nie sú primárne.
Keď žil kôň vo voľnej prírode tak bola komunikácia v stáde nevyhnutná. Navzájom sa tak delili o pocity radosti, strachu, hnevu ale telom vyjadrovali aj postavenie v stáde. Tak napríklad vedúci žrebec či kobyla mali úplne iné postoje tela ako jedinec na konci hierarchie. V súčasnosti mnoho koní nežije v stáde a tak je jeho „stádom“ jeho chovateľ. Kôň s vami komunikuje svojím spôsobom a spoznať jeho svet naozaj stojí za to.
Ak je kôň nespokojný, ľahko to na ňom zbadáte. Netrpezlivý alebo nespokojný koník sklopí uši dozadu, vycerí zuby a môže druhého koňa jemne uhryznúť, nikdy nie tak aby mu vážne ublížil. Tým dáva najavo, že chce mať kľud a odstup ale vždy len v rámci svojho hierarchického postavenia v stáde. Ak vás váš kôň skúša uhryznúť, nikdy mu to nedovoľte ale snažte sa byť jeho pánom a jemne ho klepnite po nozdrách.
Šťastný kôň má hlavu vztýčenú, chvost nesie zodvihnutý, môže pri tom veselo erdžať a aj jeho chod je celkovo veselý. Dôvodom môže byť radosť zo stretnutia so známym koňom, ošetrovateľom alebo večera či pochúťka.
Aj kôň môže byť nešťastný a trpieť depresiou. Často býva príčinou zlé zaobchádzanie, choroba, bolesť, samota či zanedbanie. Takýto koník má ušnice úplne sklopené dozadu, oči sú vystupujúce a v ťažkom stupni depresie môže byť kôň aj agresívny. Tiež takýto kôň nemá záujem o kontakt s okolím a slabšie žerie.
Dupaním kôň vyjadruje netrpezlivosť. K tomu sa môže pridať hrabanie kopytami, kopanie do dverí a netrpezlivé erdžanie. Najčastejšie je dôvodom ak sa koník nevie dočkať kŕmenia alebo vypustenia na pastvinu s kamarátmi. Dôvodom na strach môže byť čokoľvek, či už približujúci sa hluk, náhla prírodná katastrofa alebo agresívny jedinec v stáde. Kone sú od prírody plaché zvieratá a tak ich môže vyľakať čokoľvek náhle a hlučné. Vyľakaný kôň má oko otočené, vidieť na ňom beľmo, môže tiež od strachu hrýzť a kopať a spanikárene utiecť.
Fotografia: bigstockphoto